Kvety

Autor: Andrea Fecková | 22.7.2010 o 11:02 | Karma článku: 10,84 | Prečítané:  1680x

Keď chce moja mama trošku podpichnúť môjho otca, začne rozprávať o tom, ako jej niesol kvety do nemocnice, keď sa narodil môj bráško – ich prvorodený syn. „No zobral si si Jana Smiešneho so sebou, aby ich niesol napred teba, lebo si sa hanbil,“ hovorí ešte vždy s tak trochu vyčítavým pohľadom. My všetci sa s chuťou usmievame, oco je vždy v úzkych, akože sa zasmeje a povie: „Veď čo to zas spomínaš?!“

Ajajáj... Veru tak. Tie kvety ho vtedy proste úplne zložili. Ale aby som bola fér, musím povedať, že môj oco si to potom celý život dokonale žehlil. Pamätám si, ako vždy doniesol mamke kytičku na narodky, niekedy aj zo záhradky, kde sa celý deň mordoval s lopatou, no a jasné, že aj na MDŽ.

„Pre moju by som dačo chcel..." povedal asi sedemdesiatročný deduško, ktorého som včera stretla v kvetinárstve. Pani za pultom mu s úsmevom začala viazať kytičku a on sa sústredil len na jej prácu. Zdal sa mi taký cudzí v záplave ďalších suvenírov, sviečok a dekorácií, ktoré sa časom dostali do našich kvetinárstiev. Nevšímal si ich, chcel len tie kvety. Potom vystrel zvráskavenú ruku a podal predavačke zhužvanú desaťeurovku. Starostlivo uchopil ruže s gerberami, zdvihol čiapku na pozdrav a pomaličky odišiel.

Bol to pre mňa nádherný obraz. Napadlo mi, že aj takto vyzerá láska. Že v tých kvetoch je ukryté viac, ako si možno vieme predstaviť. Rozmýšľala som, ako asi vyzerá žena tohto muža. Aká je. Či je jeho manželka pestovaná dáma alebo zrobená starenka... Proste sa mi zazdalo, že by som z ich životného príbehu chcela vedieť viac, pretože som si bola istá, že ak on - starec na sklonku života - niesol svojej žene kvety, musel si ju veľmi vážiť a ľúbiť láskou, aká sa nedá získať hneď, ale je rokmi pestovaná, možno okresaná ťarchou krížikov a krížov, a najskôr preto tak jasne čitateľná, obdivuhodná a vzácna. Myslím, že jeho manželka musela byť šťastná žena.

Kráčajúc domov, napadlo mi, že jednoduchý kvietok niekedy dokáže byť najkrajším prejavom akejkoľvek náklonnosti, ktorá môže medzi ľuďmi vzniknúť. A bola som vďačná, že som stretla tohto muža, ktorý mi takto jednoducho pripomenul, že si stále vieme lásku vážiť a aj po rokoch, so zvráskavenou tvárou, vieme ju prejaviť. To by totiž znamenalo, že láska naozaj nikdy neumiera. A to je pre našu budúcnosť dobré znamenia.

Naozaj to bolo pre mňa pekné stretnutie. Musela som o tom napísať.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Threema potvrdzuje Kočnerov vplyv na novinárku

Pri Kočnerovi sa opäť ukázala Ruttkayová.

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.


Už ste čítali?