Moji učitelia

Autor: Andrea Fecková | 18.6.2010 o 13:18 | (upravené 18.6.2010 o 20:38) Karma článku: 6,61 | Prečítané:  1168x

Posledná lavica v strednom rade. Na nej slávnostne prichystaná guma, ceruzka a balenie modrých písaniek. Sedela som s Janom Časom a obaja sme starostlivo opatrovali v celofáne zabalený karafiát pre našu novú učiteľku. Môj prvý deň v 1.A.

Pánečku! To bolo! Pamätám si, že prvú školskú tašku mi kúpil oco a ja som sa rozrevala, že takú nechcem. Darmo! Zostala mi a keď mi ju naši konečne po rokoch vymenili, oco si ju zobral do garáže na vercajch. Zdá sa mi, že ju má doteraz.

Mala som šťastie na mojich učiteľov. Moja prvá pani učiteľka mi bola ako druhá mama. Stretávam ju doteraz, keď chodí okolo môjho domu s manželom na ich záhradku. Vždy sa spýta, ako sa mi darí a čo mám nové a mne sa vždy zdá, že sa vôbec, ale vôbec nezmenila. Stále je to pokojná a usmiata žena, ktorá ma doteraz oslovuje „Andrejka".

Raz sa stalo, že sa Ružena buchla do Rola. Všetci sa jej ale smiali, lebo Rolo bol prťúch a ona baba ako svet. Vznikla z toho triedna hádka a vtedy zasiahla naša učiteľka. Mala nás na starosti celý druhý stupeň a bola to tá najlepšia triedna na svete. Vždy jej záležalo na tom, aby sme boli dobrý kolektív, kamoši, aby sme sa dokázali pomeriť. Ale až po rokoch, keď som sa stala triednou ja, došlo mi, aké je to neskutočne ťažké - rozumieť puberťákom a okrem učenia - ktoré je v prípade triednictva vari tou poslednou záležitosťou, na ktorú učiteľ myslí - riešiť ich problémy, niekedy dokonca rodinné vzťahy, prvé lásky, sexuálny život či nečakané tehotenstvá...

Na výške som pochopila, aké je vzácne, ak sa v jednej osobe stretne úžasný človek - osobnosť, ktorý je ale zároveň vynikajúci odborník a majster vo fachu, ktorý prednáša. Dovolím si povedať, že takých profesorov nie je veľa.

„Andrea, musíš ísť vždy ku koreňu, k prameňu, kde všetko začína. Tam začni hľadať odpovede. Rozmýšľaj a takto sa ti otvoria ďalšie obzory," povedal mi prednedávnom môj profesor, držiac v ruke Akvinského Summu. Povedal mi to na jednej z rímskych univerzít, s jeho typickým talianskym prejavom, v ktorom nechýba miestami až extrémny temperament.

Nikdy som nemala takých vynikajúcich učiteľov ako teraz. Mám tu česť poznať profesorov, ktorí majú neuveriteľný prehľad. Ktorí vždy odborne a jasne odpovedajú na otázky študentov z celého sveta. Páči sa mi, že nás učia, ako a kde máme hľadať zdroje, z ktorých sa môžeme vzdelávať. A čo je najdôležitejšie, zdá sa mi, že to nie sú nafúkaní akademici, ktorí si do svojich kancelárií dávajú robiť vlastné busty, aby mali každý deň čo obdivovať.

Stále viac si uvedomujem, že slovo učiteľ je viac ako len suché odovzdávanie vedomostí. Chcem povedať, že tí skutoční učitelia by podľa mňa mali byť v prvom rade vzorom ľudskosti. Nemyslím na nejakú lacnú dobráckosť, ale na hodnoty a na múdrosť, ktorá sa dá dosiahnuť len poctivou a dlhoročnou drinou. Som vďačná, že ma tento rok učili práve takíto ľudia a ak raz budem stáť za katedrou ja, chcela by som sa im podobať. Bude to fuška. To mi je jasné už teraz. Ale tak si vravím, že keď som zvládla to balenie 6-tich modrých zošitov, vďaka ktorým som sa naučila písať, dá sa popasovať aj s týmto... Lebo každý učiteľ je celý život tak trochu aj žiakom, a to je najskôr tá najlepšia cesta, ako sa stať za katedrou vynikajúcim...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Threema potvrdzuje Kočnerov vplyv na novinárku

Pri Kočnerovi sa opäť ukázala Ruttkayová.

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.


Už ste čítali?