reklama

Pomaranče

Sedela som na múriku z kameňov, s kolenom podopretým pod bradou. Hľadala som záchytný bod, niečo, odrazový mostík pre tú otázku. Do frasa! Prečo sme niekedy takí...? „Buon giorno,“ drgol do mňa a podával mi pomaranč.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Usmiala som sa a prehodila ho do druhej dlane. Voňal. Ako celá záhrada. A potom som zacítila Omara. Usmieval sa ako vždy a ja som si prvýkrát všimla farbu jeho černošských pier.

Do štrbiny medzi mnou a ním si zložil tašku, z ktorej trčali školské písanky. „Áno, áno. Na Vianoce som bola doma," odpovedala som mu a všimla som si, že za ten čas dozreli pomaranče.

Omar povedal, že on sa vráti do Afriky až keď doštuduje. „Nezávidím," nútil ma do rozhovoru. „Tie pomaranče... Dozrievajú ako ľudia...," pomyslela som si a zas som ho ovoňala. Pomaranč, nie Omara.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zazdalo sa mi, že na Vianoce môže človek veľa pochopiť. Vtedy sme akísi priehľadnejší, vtedy nemusíme vysvetľovať, čo a ako. Vtedy môžeme ísť ku koreňu, pozerať z tváre do tváre a kráčať priamo... K tomu druhému, ak nám na ňom záleží...

Omar sa postavil a svojou atletickou postavou zakryl slnko, kvôli ktorému som sedela na tom múriku z kameňov. „Dostal som anjela," natrčil predo mňa svoju bielu dlaň so sadrovou soškou. „Nedáme si ten pomaranč?" zabolelo ma pod nechtom, keď som mu vošla pod kožu.

„Tváriš sa akosi kyslo," zažartoval a nohou zhŕňal na jednu kôpku popadané šupy. „Štípe, ešte nedozrel, potvora" hovoril akoby sám pre seba a obaja sme na perách pocítili horkosť tohto ovocia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zoskočili sme na zem a práve vtedy zazvonilo. „Musíme ísť do triedy," povedal Omar a zahodil zvyšky pomaranča za múrik z kameňov, na ktorom sme sedeli. Ďaleko. Počula som len zašušťať lístie na mieste, kde dopadol.

„Zdalo sa mi, že počas Vianoc dozreli," povedala som Omarovi, keď sme odchádzali zo záhrady.

„Come state, amici?" vyrútila sa na nás Jamila na chodbe pred triedou. „Dostal som anjela," povedal Omar a so smiechom rozprával, že ak sa naštve, aj on pôjde budúci rok na Vianoce domov. „Choď, určite choď," usmiala som sa v duchu. Veď neexistujú krajšie Vianoce ako tie doma... Dávajú nádej, že o rok snáď dozrieme...

Andrea Fecková

Andrea Fecková

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Normálne vysoké podpätky nenosím. Ale keď treba, dám si. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu