reklama

Novinárske nebo sa usmieva

Bola to tá najväčšia kytica, akú som kedy z kvetinárstva niesla. Viem, že kvety sú slabou náplasťou na život a smrť človeka, ale tie chryzantémy a ľalie pre Pala mali byť vyjadrením tej najúprimnejšej vďaky, akú si vôbec viete predstaviť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

A tak sme v redakcii zostali bez Palka. Také čudné, keď zrazu odíde človek, s ktorým každý týždeň robíte noviny. Táto práca je totiž akási iná ako ostatné a som presvedčená, že každý, kto k nej čo i len trochu pričuchol, to potvrdí. Palo bol vynikajúci novinár a ja sama som každý týždeň čakala, čo napíše. „No proste je macher,“ vravela som často šéfovi po prečítaní jeho článkov a on mi vždy s úsmevom povedal: „Tak sa od neho uč!“ A ja som sa snažila... A zrazu si uvedomila, že nesledujem len štylistiku, hranie so slovíčkami, ale akosi podvedome som čítala medzi riadkami a tam stál Palo, jeho názory na život, postoje k človeku, jeho otvorenosť, jemný sarkazmus, chytľavý humor a dlhoročná múdrosť. Aj preto môže byť novinárčina jedinečná...

Palko písal celý život a keď sme v pondelok kráčali s kolegami z redakcie z cintorína, narýchlo sme odhadom narátali možno štyridsaťtisíc článkov, pod ktoré sa podpísal. Stavať domy je jedna vec, ale „stavať články“ a písmenkom po písmenku klásť pred čitateľov svoje myšlienky... to je oveľa náročnejšie, ťažšie, no na druhej strane jedinečné, pretože takto môžete veci ovplyvniť, zmeniť alebo v lepšom prípade úplne vyriešiť... a to je na novinárčine, za ktorou nestojí bulvár, pekné...

A Palko sa o to snažil. Sledoval dianie hlavne v Tvrdošíne a Trstenej, písal o zaujímavých ľuďoch, ktorých stretol, ale majstrovsky vedel dať na papier aj bežné príbehy života, ktoré sám zažil na ulici. Som presvedčená, že najlepšie to povedia jeho články, z ktorých aspoň jeden vkladám do tohto blogu. Verím, že Palko by nebol proti... Ostatné nájdete na stránke Novín Orava www.novinyorava.sk, kde Pali písal... A aj keď s ťažkým srdcom – ale život je taký – vhodili sme Palkovi do zeme aj noviny... Veď k nemu bytostne patrili... A akoby symbolicky - deň po Paliho smrti - padlo v redakcii definitívne rozhodnutie, že Noviny Orava ďalej vychádzať nebudú... Položila ich na lopatky kríza... A tak sa trochu usmievam, ako pekne to bolo zariadené... že Pali sa túto správu nikdy nedozvedel... A neviem to celkom vysvetliť, ale všetky tieto udalosti prehĺtam akosi lepšie práve vďaka Palkovi. A aj keď je jeho odchod smutnou udalosťou, neviem si predstaviť krajšiu bodku a záver za niekoľkoročnou históriou Novín Orava. Verím, že ich raz niekto opäť postaví na nohy... pretože tak ako Palko - aj keď už nie je medzi nami - som presvedčená, že žije... Tam hore - v novinárskom nebi a večne...

Tak teda jedna z Palkových vecí:

Bezdomovec z kategórie dobrovoľných

Pred týždňom som cestoval do Nižnej. Ľudoprázdne autobusové nástupište ani závanom vetra nenaznačilo, že mi chystá zážitok. Čakal ma pred spiatočnou jazdou v prístrešku pre cestujúcich. Pod informačnou tabuľou ležal zarastený chlap prikrytý prešívaným paplónom. Chvíľočku nehybne, no sám rozprúdil konverzáciu prosbou o cigaretu. Keď sme vyčerpali tému o počasí, vyslovil súhlas s fotografovaním a krátkym rozhovorom.

- Ako ste sa stali bezdomovcom?

Ani sám neviem poradne. Predtým som chodil po robotách – Praha, Brno, Bratislava...

- Odkedy ste v tejto bezútešnej situácii?

Pár mesiacov, bo nemám ani doklady.

- A nie je to náhodou už zopár rokov?

Nie, nemám ani doklady ešte. Musím furt robiť nové.

- Koľko máte rokov?

Ja som päťdesiatštvorka ročník.

- Prezradíte mi svoje meno?

Jaňák František.

- Skúšali ste...?

...všetko možné.

- Dostávate podporu?

Každý dostáva, ale všetko mi mizne.

- Kde ste prežili Vianoce?

V Žiline.

- U príbuzných?

Nie. Tam je len útulok štátny. Tam ma odviezli, aby som tam bol, lebo tam nemám čo robiť.

- Ktorá noc v poslednom čase bola pre vás najhoršia?

Keď bolo 20 stupňov pod nulou. To som spal tu na lavičke. Lavičku vzali, tak teraz nemám ani lavičku.

- Hovoríte, že ak sa dá, prespávate na lavičkách. Dá sa aj v pivniciach na sídlisku?

Aj keby sa dalo, neriskujem to. Niečo furt mizne. Bicykle miznú, všetko mizne.

Náš „duchaplný“ rozhovor prerušujú okoloidúci. Niektorí radia, aby som mu neveril ani pol

slova, iní tvrdia, že vlastný byt predal a peniaze prepil, ďalší dodávajú, že neprestajne ignoruje ponúkanú pomoc zo strany obce, niektorých pohoršuje, že robí obci hanbu. Starší pán mu naopak pripisuje zásluhy za to, že pomerne jednoduchým spôsobom naučil obyvateľov sídliska zamykať vchody domov, keď v pivničných priestoroch zanechával vlastné výkaly. U mladých vyvoláva ležiaci bezdomovec salvy smiechu. Na rozdiel od nich sa nezabávam, a čo horšie - ani ľútosť sa ma nezmocňuje. Z vypočutých názorov je takmer isté, že do neutešenej situácie sa dostal bezdomovec vlastnou vinou, a ak navyše odmieta podávanú pomocnú ruku, nie je ani ľútosti hodný. Rozhodne nerobí hanbu obci, ale sebe a svojim príbuzným, ak nejakých má.


Možno by som na nepríjemnú epizódku onedlho zabudol, ale pracovné povinnosti ma vrátili do Nižnej hneď na druhý deň. Rovnaké miesto a temer rovnaký pohľad. Chýba len povestný objemný kufor a jeho majiteľ, ale určite iba dočasne, o čom svedčia zvyšky „uskladneného majetku“: zrolovaný koberček, nedopitá fľaša koly, načaté vrecko čipsov, niekoľko prázdnych a dva plné poháre zaváranín. Hladom teda netrpí. Možno by sa mu zišla osobná upratovačka, ale zdrapmi papiera a škatuľkami z cigariet obhádzané táborisko nedáva nádej, že bezdomovec sa umára výčitkami za znečisťovanie verejných priestranstiev.

Pavel Abraham, Noviny Orava 26. 1. 2009

 

Andrea Fecková

Andrea Fecková

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Normálne vysoké podpätky nenosím. Ale keď treba, dám si. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu