Bloghttp://feckova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskMladić (feckova)Mám spolubývajúcu z Bosny a Hercegoviny. „Je to monštrum," zareagovala s roztraseným hlasom na správu o chytení Mladića. Keď pred 20 rokmi začala v Juhoslávii vojna, počas ktorej vojská toho veliteľa okrem iného vykonali masaker v Srebrenici, ona mala štrnásť a zažila ju na vlastnej koži. Vtedy si písala denník. Dnes ho čítam ja a s jej vedomím aspoň kúsok z neho uverejňujem. Mne samej sa ho ešte nikdy nepodarilo dočítať do konca. Nedalo sa. Lebo prehrýzť sa cez toľko smútku a beznádeje, no miestami aj cez zaslzenú radosť nad tými najobyčajnejšími vecami, ktoré sa cez vojnu stávajú vzácnymi, to chce silu. Veď posúďte sami.Wed, 01 Jun 2011 15:09:47 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/266805/Mladi.html?ref=rssBlahorečenie (feckova)Moment blahorečenia bol veľmi silný. Dojímavý. Ešte nikdy v živote som tak dlho netlieskala. Vedľa mňa stál asi 40-ročný Poliak. Odušu mával zástavou a plakal. Vatikánom šla vlna radosti. Aj Benedikt sa usmieval. Zdalo sa, akoby v duchu práve hovoril s priateľom. „Nebojte sa!" zopakoval v homílii slová svojho predchodcu a vyhlásil Jána Pavla II. za blahoslaveného. Bol to zážitok.Sun, 01 May 2011 18:21:35 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/263949/Blahorecenie.html?ref=rssBetkina modlitba (feckova)Betka sa modlievala veľa a často. Akoby stále. Nikdy o tom nehovorila. Veď na čo?! Ale bolo to cítiť a všetci naokolo to tušili. Betka mala takú tichú modlitbu. Nenápadnú, strašne pokornú. Za svoje deti, muža a až nakoniec za seba. Snáď... Nikdy o tom nehovorila, ale tí, čo jej stáli najbližšie, vedeli, že v nej majú niečo veľmi vzácne. Orodovníčku u Boha. A to bolo pre nich veľmi dôležité!Mon, 31 Jan 2011 10:41:59 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/254956/Betkina-modlitba.html?ref=rssPena vo vani (feckova)Keď sme boli malí, mávali sme zmrzlináreň vo vani. Voňavá pena bola akože citrónová alebo kakaová. Mama nám hodila do vody umelý pohár od zubných kefiek a drevenú varešku z kuchyne. Boli sme zapenení až za ušami. Akože od zmrzliny.Fri, 28 Jan 2011 19:53:44 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/254736/Pena-vo-vani.html?ref=rssUkradnuté šťastie (feckova)Elze bola po svadbe šťastná. Najšťastnejšia. Mala všetko. Nemyslím na prepych a horu peňazí. Ona mala viac. Milujúceho muža, sny aj ambície, predstavy o živote i plány do budúcna. Radšej jemné, lebo zmeniť sa môže čokoľvek. To vedela na sto pro.Sat, 22 Jan 2011 14:42:12 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/254040/Ukradnute-stastie.html?ref=rssNávšteva (feckova)Keď sme boli malí, chodila k nám na posiedku teta Milka od vedľa. Oblečená v zástere, sadla si na kraj stoličky, s kľúčmi zavesenými na ukazováku. „Ja už pôjdem,“ povedala asi tisíckrát. Pomedzi to ale stihla vypiť kávu, posťažovať sa na chlapa, rozčertiť sa na suseda Joža, zasmiať sa takým tým smiechom od srdca a veruže si dakedy stihla aj poplakať. Na chvíľu, ale zato naozaj. Ako dieťa som milovala tie chvíle, keď k nám niekto prišiel na návštevu. Jednoducho, keď u nás niekto bol!Wed, 19 Jan 2011 20:40:29 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/253761/Navsteva.html?ref=rssPodfuk (feckova)Bolo to takto. V mojej triede sa stala krádež. Klasika – nikto sa nechcel priznať a začalo vyšetrovanie.Fri, 10 Dec 2010 09:59:58 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/250106/Podfuk.html?ref=rssSen o večnosti (feckova)Môj dedko odišiel pred takmer dvanástimi rokmi. Náhle a nečakane. Za tie roky sa mi asi päťkrát sníval. Naposledy dnes. A zaujímavé je, že vždy s kvetmi.Sat, 30 Oct 2010 17:02:07 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/245931/Sen-o-vecnosti.html?ref=rssMama (feckova)Dnes o mamách. Lebo človek by nepovedal, čo všetko si zažili. Veď pozrite...Thu, 07 Oct 2010 18:07:22 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/243611/Mama.html?ref=rssNemocnica (feckova)„Vieš, bola som deň po pôrode. Rada, že žijem... Tak to neriešiš... Ale museli sme s roztiahnutými nohami sedieť na posteli, a takto každé ráno čakať na vizitu. Prišiel doktor a začal: 'Prvorodička, spontánny pôrod, dieťa zdravé...' A potom ti všetci piati hľadia do rozkroku... Ja neviem... Akoby nemohol prísť jeden a s troškou citlivosti ťa skontrolovať...,“ počúvala som... A áno... Je to smutné, ale nakoniec sme skonštatovali: „Proste ako s dobytkom!“Mon, 13 Sep 2010 20:34:16 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/241248/Nemocnica.html?ref=rssNeprispôsobiví susedia (feckova)Žili v byte pod nami vyše pätnásť rokov. A užili sme si. To hej. Nadnesene povedané, niekedy to bolo poriadna kovbojka.Sat, 04 Sep 2010 09:39:28 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/240343/Neprisposobivi-susedia.html?ref=rssZáplavy (feckova)Nový šéf policajtov Jaroslav Spišiak poukázal v Hríbovej Lampe na zaujímavú vec. Aj keď majú muži zákona za posledné roky vo výsledkoch svojej práce pozitívne štatistiky, v skutočnosti sa ľudia boja o svoju bezpečnosť oveľa viac ako kedysi. Tento mechanizmus podľa mňa platí aj inde. Aj keď si navonok užívame, chodíme po dovolenkách, vozíme sa na parádnych autách a na fejsbuku sme všetci kamoši, pribúda psychická labilita, osamotení ľudia, neistota a beznádej. Zjavne tu čosi nefunguje a niekde je problém. Ale kde, do frasa?!Sun, 25 Jul 2010 19:31:11 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/236153/Zaplavy.html?ref=rssKvety (feckova)Keď chce moja mama trošku podpichnúť môjho otca, začne rozprávať o tom, ako jej niesol kvety do nemocnice, keď sa narodil môj bráško – ich prvorodený syn. „No zobral si si Jana Smiešneho so sebou, aby ich niesol napred teba, lebo si sa hanbil,“ hovorí ešte vždy s tak trochu vyčítavým pohľadom. My všetci sa s chuťou usmievame, oco je vždy v úzkych, akože sa zasmeje a povie: „Veď čo to zas spomínaš?!“Thu, 22 Jul 2010 11:02:20 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/235818/Kvety.html?ref=rssPlebs (feckova)Konkrétny príklad. O desiatej večer začne váš dva a polročný krpec zvracať. Plače, zjavne má kŕče v brušku, a tak pre istotu vyštartujete na pohotovosť.Thu, 15 Jul 2010 20:56:24 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/235144/Plebs.html?ref=rssMoji učitelia (feckova)Posledná lavica v strednom rade. Na nej slávnostne prichystaná guma, ceruzka a balenie modrých písaniek. Sedela som s Janom Časom a obaja sme starostlivo opatrovali v celofáne zabalený karafiát pre našu novú učiteľku. Môj prvý deň v 1.A.Fri, 18 Jun 2010 13:18:21 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/232625/Moji-ucitelia.html?ref=rssŽivel (feckova)Ešte ani nevznikla nová vláda a okolo KDH sa už zdvihol vietor. Ak chcete, nazvite si ho „Vatikánsky“. Do toho sa zamiešal ďalší živel menom Smer a tí, ktorí začali debatovať o tom, či sa kádeháci predsa len nepustia na spoločnú plavbu s kormidelníkom Ficom. Mala som z toho akési zmiešané pocity, pretože – nalejme si čistého vína – verejná mienka dokáže urobiť veľa a niekedy rozdúcha poriadny oheň. Nedalo mi. A tak som si prečítala text tej „zatracenej zmluvy“, kvôli ktorej v 2006-tom padla Dzurindova vláda a zároveň rozhovor s Jánom Fígeľom, ktorý bol dnes zverejnený na aktualne.sk. A vážení... Nemôžem si pomôcť, ale mne sa zdá celý tento humbuk trochu prehnaný a viac vecí skôr jasných ako kryštáľový sneh a nie naopak.Thu, 17 Jun 2010 15:28:51 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/232500/Zivel.html?ref=rssLen jedno (feckova)Dnes ráno opäť čítam o povodni. Tu, ďaleko od Slovenska. „Sme ako slama,“ pretlačím cez zovreté hrdlo slinu a s nádejou, kde nezostal ani kúsok, aby bola ešte väčšia, hovorím si, že keď sa možno pomodlím... Keď poprosím Boha tu, na mieste, kde žili toľkí svätí, kde pápež roky žehná svetu... Kde sa na jednom mieste niekoľko storočí stretáva všetka viera mladých i starých, plných života i chorľavých, múdrych aj jednoduchých... Že On, Dobrotivý, predsa musí niečo urobiť...Sat, 05 Jun 2010 09:49:48 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/231120/Len-jedno.html?ref=rssMost (feckova)Keď Andrej po štyridsiatich dvoch dňoch neustáleho dažďa vyšiel na dvor, rozhliadol sa po okolí. „Kuuur...,“ chcel zahrešiť, lebo skočil do kaluže plnej blata rovno pred prahom svojich dverí. Ale zdržal sa a otočil tvár k slnku. Otriasol špičku topánky a pristihol sa, že sa po dlhej dobe usmial.Sat, 22 May 2010 13:32:16 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/229507/Most.html?ref=rssLastovička (feckova)Urobila som lastovičku a ani som sa nepohla. Napriek napnutým svalom som sa cítila uvoľnene. Milujem rovnováhu. Hlavne tú vo vzťahoch.Fri, 14 May 2010 13:39:51 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/228697/Lastovicka.html?ref=rssBarbarská noc (feckova)Áno, veľa sa zmenilo, ale ľudia zostali rovnakí, ibaže teraz vieme lepšie, kto je kto. Kto je slušný, bol slušný vždy. Kto bol verný, je verný aj teraz. Kto sa točí s vetrom, točil sa s vetrom aj skôr. Kto myslí, že teraz prišla jeho chvíľa, myslel vždy len na seba. Nikto sa nestáva prebehlíkom, kto ním nebol skôr a vždy. Kto mení vieru, nemal žiadnu. Človeka neprerobíš, len sa ti vyfarbí.Thu, 15 Apr 2010 18:17:00 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/225941/Barbarska-noc.html?ref=rssBača Jano - vlastenec (feckova)Robo, ale no! Veď čo si zas taký priečny?! Máš decko. Tvoj Mišo chodí do parádnej školy, kde sa spíkuje po anglicky. Okej. Nechcem tu už rozoberať, koľko tam za neho platíš a či má tvoj synátor dáke výhody. Ale do frasa! Musíš uznať, že aj ty by si mu radšej kúpil nejakú solídnu knihu, encyklopédiu alebo poriadny slovník ako štátnu zástavu, na ktorú ti aj tak bude zvysoka kašlať. Alebo si myslíš, že nie?Fri, 05 Mar 2010 13:18:23 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/221711/Baca-Jano-vlastenec.html?ref=rssSlováci (feckova)Dnes ráno sa mi prvýkrát pri hokeji rozbúšilo srdce. Vtom vošla do kuchyne moja africká spolubývajúca. „My tento šport nemáme. Lebo nemáme klziská,“ povedala. Usmiala som sa, keď som si predstavila kompletný černošský manšaft s hokejkami a sledujúc posledné sekundy zápasu, keď boli naši natlačení pred bránkou Kanaďanov, povedala som: „U nás je to národný šport.“ „To znamená, že teraz všetci pozerajú hokej?“ pokračovala Arnette z Afriky, ktorá mi vždy kladie tak trochu netradičné otázky a spýtala sa: „Vyhrali ste?“Sat, 27 Feb 2010 11:48:27 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/220950/Slovaci.html?ref=rssTelefón (feckova)To bolo! Keď nám prišli domov zapojiť telefón! Po rodinných debatách sme mu v byte vyhradili špeciálne miesto, lebo telefón predsa nemohol byť hocikde! Musel byť na mieste, aby mohla spokojne telefonovať aj tetka od susedov, keď zaklopala na dvere s päťkorunáčkou v ruke, či si môže prebrnknúť. Ty fakt! Malo to svoje čaro a bolo to akési iné ako dnes. Také vzácnejšie...Tue, 23 Feb 2010 21:10:32 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/220621/Telefon.html?ref=rssRím pod snehom (feckova)Rím je nevyspytateľný. Jeden deň je nejaká demonštrácia, o deň neskôr vyvedie niečo Berlusconi a v stredu nefunguje metro, lebo je štrajk. Vo štvrtok hulákajú v uliciach futbaloví fanúšikovia a v piatok otvárajú svetovú výstavu. Cez víkend prídu do mesta vládni predstavitelia z iných štátov a v nedeľu začne ponad Rím lietať vrtuľník, lebo má nejakú akciu Benedikt. V Ríme sa stále niečo deje. A keď máte náááhodou na chvíľu pocit, že predsa len bude úplne všedný deň, prekvapí vás aspoň počasie. Tak ako dnes!Fri, 12 Feb 2010 15:55:56 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/219487/Rim-pod-snehom.html?ref=rssPosledná pohľadnica (feckova)Pamätám si, ako nám pred desiatimi rokmi doniesol na hodinu na maličké kúsočky svedomito nakrájanú bábovku. „To mi dala manželka Milana Rúfusa, keď som ich bol včera navštíviť. Tak som vám... Aby ste každý ochutnali,“ hovoril nám spred katedry akoby až s detskou radosťou. Tento veľký človek sa vedel neuveriteľne tešiť z maličkostí a učil to aj nás – jeho študentov – ktorí sme vtedy ešte poriadne netušili, akou cťou je poznať a mať za učiteľa práve jeho - Imricha Vaška.Tue, 09 Feb 2010 22:25:10 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/219188/Posledna-pohladnica.html?ref=rssOči (feckova)„Máš nový sveter, však?“ opýtala sa ma Mária, keď sme sa opäť raz usadili v cukrárni. „Ale niééé, nie je nový, ale ty si ho ešte nevide... Teda... Chcela som povedať, že pri tebe som ho ešte nemala,“ kľučkovala som, v duchu si nadávajúc, aká som nemožná... „A ako vieš, že som ho ešte pri tebe nemala?“ pokračovala som trochu rozpačito a v rýchlosti zavesila naše kabáty na vešiak. „Pamätám si ich. Keď sa ťa dotknem. Poznám tvoje svetre,“ s úsmevom odpovedala Mária a prstami si k sebe pritiahla letáčik s ponukou káv, ktorý nahmatala na stole.Sat, 06 Feb 2010 20:57:47 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/218841/Oci.html?ref=rssRichtár (feckova)Môj dedko Ondro richtárčil dvadsaťpäť rokov. Ľudia vravia, že to mal v krvi. Vyznal sa a dedina bola spokojná. „Otec bol dobrý človek,“  zvykne okrem toho spomenúť moja mama.Thu, 28 Jan 2010 08:06:22 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/217688/Richtar.html?ref=rssSchody (feckova)Moja babka Žofka je neuveriteľný optimista. Zaujíma sa, kde som si kúpila nové čižmy a najlepšie je, ak boli poriadne drahé. Šmejdy proste neuznáva. Páčia sa jej biele kabáty a keď vo dvore zaparkujeme naše autá, poobzerá, či sú všetky podľa jej predstáv. Sleduje zľavy v supermarketoch a aj keď v živote v žiadnom nebola a ani sa nechystá, občas starostlivo vystihne kúsoček z letáku, aby nám ukázala, čo sa jej vidí. Horšie je, keď príde choroba. Vtedy stíchne, no nikdy nezabudne spomenúť, že len keby ešte po tých schodoch vyšla...Sat, 23 Jan 2010 16:48:57 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/217204/Schody.html?ref=rssRím - niekoľko záberov (feckova)Ponúkam niekoľko fotografií, ktoré som urobila za ostatné dva týždne. Volila som dni, keď bolo pekné počasie a jasná obloha. Všetky vznikli medzi 17-stou a 19-stou hodinou večer. Fotila som na automatike Nikonom D60. Nuž, kuknite... Myslím, že Rím je nádherné mesto...Thu, 21 Jan 2010 21:37:08 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/217034/Rim-niekolko-zaberov.html?ref=rssPomaranče (feckova)Sedela som na múriku z kameňov, s kolenom podopretým pod bradou. Hľadala som záchytný bod, niečo, odrazový mostík pre tú otázku. Do frasa! Prečo sme niekedy takí...? „Buon giorno,“ drgol do mňa a podával mi pomaranč.Wed, 06 Jan 2010 10:29:48 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/215203/Pomarance.html?ref=rssArnet (feckova)...tie zrnká púšťala pomedzi kolená na odtrhnutý zdrap novín, kde sa jej hromadila hŕstka skazenej ryže... Oddeľovala biele od čiernych, sklonená nad pekáčom, pokojná a sústredená...  Sun, 13 Dec 2009 20:41:14 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/213085/Arnet.html?ref=rssMilá Aďa! (feckova)Dovolili sme si bez tvojho vedomia  a súhlasu urobiť ti také malé - veľké prekvapenie... Dúfame a pevne veríme, že sme splnili nejakú tú tvoju predstavu a budeš spokojná. Lebo my sme veľmi... Tak teda naber odvahu a vstúp do izby...Thu, 03 Dec 2009 11:26:56 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/212075/Mila-Ada.html?ref=rssAsi by ma trafil šľak (feckova)Mala som deväť a pamätám si, že sme doma mali celý deň zapnutú telku. Jasné, že som nevedela, o čo ide. Ale páčila sa mi Krylova pesnička a z atmosféry v našej kuchyni, kde bolo stále počuť televízor z vedľajšej izby, som vytušila, že sa možno niečo stane...Tue, 17 Nov 2009 17:25:33 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/210573/Asi-by-ma-trafil-slak.html?ref=rssMoje srdce (feckova)Pamätám si, ako ma priviezli na operačku a sestrička mi sľúbila, že ak si dám pichnúť narkózu, venuje mi striekačku. Byť lekárkou bolo odjakživa mojím snom a mať v mojej detskej lekárničke skutočnú striekačku, bolo ako mať medzi obyčajnými bábikami vyobliekanú barbie. Povolila som, o niekoľko minút zaspala a začala operácia môjho srdca...Mon, 26 Oct 2009 08:52:10 +0100http://feckova.blog.sme.sk/c/208332/Moje-srdce.html?ref=rssMamin krížik (feckova)To, že mi mama každé ráno pred odchodom do školy dávala krížik na čelo, bolo pre mňa akési samozrejmé. „Mamí, už idem,“ zakričala som z chodby a urobila posledné úpravy pred zrkadlom. Mama tromi krokmi odišla od sporáka, dala mi krížik na čelo a už som bežala dole schodmi v bytovke.Sat, 24 Oct 2009 18:00:44 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/208191/Mamin-krizik.html?ref=rssMôj pápež (feckova)Šestnásty október 1978. Námestie vo Vatikáne v podvečer tohto dňa bezpochyby zažíva jednu z najdôležitejších chvíľ vo svojej histórii. „Habemus papam,“ zaznieva z centrálneho balkóna na Bazilike svätého Petra a Rímom sa nesie radostný potlesk.Fri, 16 Oct 2009 09:16:45 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/207470/Moj-papez.html?ref=rssMôj oco (feckova)Predstavila som si, že predo mnou sedí Karol Sudor, ktorý mi položil otázku: „Čo prvé si pamätáte z detstva?“ Bez prípravy by som odpovedala...Sun, 16 Aug 2009 21:45:13 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/202303/Moj-oco.html?ref=rssHrozienkové dámy a on (feckova)Už dávno som sa vo vlaku necítila tak dobre ako dnes.  V jednom vozni so mnou sedeli štyri asi šesťdesiatročné ženy a jeden muž. Bavili sa. A ja – sledujúc ich – bavila som sa s nimi.Fri, 14 Aug 2009 22:24:00 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/202191/Hrozienkove-damy-a-on.html?ref=rssNovinárske nebo sa usmieva (feckova)Bola to tá najväčšia kytica, akú som kedy z kvetinárstva niesla. Viem, že kvety sú slabou náplasťou na život a smrť človeka, ale tie chryzantémy a ľalie pre Pala mali byť vyjadrením tej najúprimnejšej vďaky, akú si vôbec viete predstaviť.Wed, 05 Aug 2009 20:06:45 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/201370/Novinarske-nebo-sa-usmieva.html?ref=rssNeuveriteľne pekný svet (feckova)Keď mi prvýkrát vysmiaty downík vytrhol mobil z ruky, inštinktívne som sa zľakla. Vzápätí však s ním pribehol späť, začal ma ťahať za ruku a šťastný ukazoval na displej. Pochopila som, že sa ho nemusím báť.Wed, 22 Jul 2009 12:44:31 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/200173/Neuveritelne-pekny-svet.html?ref=rssPopletení (feckova)Popletení. Boli sme popletení, keď sme si mysleli, že naša láska vydrží až do smrti alebo aj po nej. Boli sme popletení, keď sme verili, že oni predsa nemôžu klamať. Boli sme popletení z ich úsmevu, zdanlivej otvorenosti, ktorá sa len skryla za slušnosť a konvencie.Sat, 18 Jul 2009 20:37:39 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/199815/Popleteni.html?ref=rssMôj redakčný kolega Paľko (feckova)Môj redakčný kolega Paľko má na krku sedemdesiatku. Pochádza z Moravy, no so slovenčinou vie narábať majstrovsky. Podľa mňa je jeden z najlepších novinárov a v tomto fachu ma kedykoľvek strčí do vrecka. Snažila som sa od neho učiť a potešilo ma, keď mi raz povedal: „Aďka, už roztváraš krídla. Sledujem ťa a tvoje články sú stále lepšie. Len sa neboj a daj do nich srdce...“ Vzápätí však, tak ako zvyčajne, nezabudol pripomenúť, že on už nevládze a že už asi skončí... „Len keby ten dôchodok nebol taký...,“ zvykol sa posťažovať, ale stále písal... Až do minulého týždňa...Wed, 15 Jul 2009 20:45:29 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/199633/Moj-redakcny-kolega-Palko.html?ref=rssTatry sú ako život (feckova)Niekedy mám pocit, že každá túra do hôr pripomína život. Tak ako včera, keď som v Tatrách šliapala na Popradské pleso...Fri, 26 Jun 2009 11:49:04 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/198032/Tatry-su-ako-zivot.html?ref=rssAko sa dvojčatá modlili... (feckova)Včera som mala na starosti moje štvorročné netere – dvojčatá Simonku s Martinkou. Pred spaním prišla na rad večerná modlitba a poviem vám, bola to ukážka vskutku hlbokej nábožnosti...Sun, 07 Jun 2009 11:20:24 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/196199/Ako-sa-dvojcata-modlili.html?ref=rssOkolo Tatier 2009 - fotoreportáž (feckova)Naša cesta na 42. ročník cyklotúry Okolo Tatier začala skutočne veselo. Moja kamoška Eva, ktorá sa na túto akciu vybrala aj s Eliškou prvýkrát v živote (ja som šla v aute na sprievodnom vozidle), doplietla čas odchodu a na stanici, odkiaľ sa mali vlakom prepraviť do Nižnej – miesta štartu – prišla o hodinu skôr. Konkrétne o štvrť na šesť ráno!Mon, 01 Jun 2009 15:22:35 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/195678/Okolo-Tatier-2009-fotoreportaz.html?ref=rssNancy bude kňaz (feckova)Dnes som v schránke našla obálku. Fíha! Môj kamoš Peťo, alebo Nancy ako sa zvykol podpisovať v množstve listov, ktoré mi kedysi poslal, bude kňaz! Možno nič zvláštne... Ja si však myslím, že toto oznámenie v mojej schránke skrýva za sebou celkom pekný príbeh, ktorý začal pred trinástimi rokmi...Wed, 27 May 2009 17:32:48 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/195162/Nancy-bude-knaz.html?ref=rssKristus nad dedinou (feckova)„Kde sa toľko ponáhľaš? Veď si sadni! Stále kdesi utekáš, a potom nevieš, čo vlastne chceš,“ povedal mi dnes takmer 60 – ročný muž, s ktorým som sa stretla prvýkrát v živote. Vtedy ma na chvíľu prikoval k zemi. „A viete, že máte pravdu?“ povedala som mu a obrátila tvár hore... Tam, kde stál s rozprestretými rukami Kristus, o ktorom mi tento muž povedal: „Chcel som, aby sme mali kde chodiť...“Tue, 26 May 2009 21:06:08 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/195063/Kristus-nad-dedinou.html?ref=rssNaše malé slávnosti za kuchynským stolom (feckova)Minulý týždeň sa brali moji bývalí spolužiaci. „Ako dar som im kúpila spoločenskú hru Európa. Myslíš, že je to v pohode?“ spýtala sa ma Katka, s ktorou som štyri roky sedela  v jednej lavici. „Suuuuper, parádny darček,“ odpovedala som uznanlivo a spomenula si na večery u nás doma – za veľkým červeným stolom v našej kuchyni.Thu, 21 May 2009 16:28:23 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/194566/Nase-male-slavnosti-za-kuchynskym-stolom.html?ref=rssSlnečnice... (feckova)Odjakživa bývali v jednom meste. On si ich prvé stretnutie pamätal dopodrobna. „Mala si belasé tričko a kvetovanú sukňu,“ vravel jej po rokoch, keď už boli dospelí...Tue, 05 May 2009 20:08:26 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/192991/Slnecnice.html?ref=rssMôj Krakov (feckova)Bola som tam už piatykrát... Kvôli jednej jedinej veci... Kvôli Božiemu milosrdenstvu. A nech to znie akokoľvek naivne, opäť viem, že som tam nebola zbytočne...Sun, 03 May 2009 19:26:02 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/192788/Moj-Krakov.html?ref=rssZážitky pred katedrou (feckova)Keď som po škole začala učiť v strednej odbornej škole, vyfasovala som čisto chlapčenskú triedu nadstavbárov – maturantov. Tí chalani boli odo mňa o tri roky mladší, o dve hlavy vyšší a zo slovenčiny nevedeli absolútne nič. Neučili sa, a tak som na pol roku z 23 žiakov v triede dala 16 päťku. Tento motivačný prvok napodiv zabral a odmenou za to mi boli ich obstojné maturitné odpovede a jeden z najkrajších učiteľských zážitkov, ktorý sa udial tesne po nich... Odvtedy prešli štyri roky a dnes som medzi prvákmi v základnej škole zažila niečo podobné...Wed, 15 Apr 2009 22:11:23 +0200http://feckova.blog.sme.sk/c/190879/Zazitky-pred-katedrou.html?ref=rss